História obce

 História obce a prvá písomná zmienka
V 14. storočí, v málo osídlených oblastiach severnej časti rieky Nitry, dochádza k šoltýskej kolonizácii a k druhej vlne baníckeho osídľovania nemeckými baníkmi súvisiacej s ťažbou zlata .Okolo roku 1330 tak vzniklo Nemecké (Nitrianske) Pravno a odtiaľ pochádzalo najviac šoltýsov, ktorí osídľovali staré a zakladali aj nové osady ako Tužina, Malinová (Požega, či Cach), Kľačno (Gajdel), Vyšehradné (Majzel) a Handlová. Šoltýska kolonizácia má svoj pôvod v nemeckom práve, ale nie všetci kolonisti na našom území boli Nemci. Bola to príležitosť aj pre domácich obyvateľov (Poluvsie).
Obec založil na zákupnom práve v roku 1358 prievidzsky richtár
(sudca-iudex) Petrík.
Na základe takéhoto zákupného ( emfyteutického ) práva majúceho písomnú formu sa novým osadníkom zaručovalo oslobodenie od daní a iných feudálnych povinností na dohodnutý počet rokov. Poddaný dostávajú pôdu do dedičného prenájmu a platili pre nich zakotvené výhody : poddaný mal základný zdroj obživy a lénny pán ho nemohol z pôdy vyhnať.
Šoltýs - richtár bol zvýhodnený napr: tým, že mal právo vlastniť mlyn .Po uplynutí doby výhod platili povinne feudálnemu pánovi každoročne vymeranú
pozemkovú daň , nemuseli im platiť naturálne dávky.

Z ekonomického pohľadu sa obyvateľstvo zaoberalo vyslovene poľnohospodárstvom, chovom domáceho zvieratstva a ovocinárstvom.
Názov obce sa postupne rôzne v záznamoch menil v roku 1583 ako Polusy,
v r. 1786 ako Polusz (Poluvsz) - v r. 1808 ako Poluží (Polusí) v r. 1877 opäť ako Polusz v zemepisnom slovníku Maďarska ako Erdőrét.V r. 1924-25 Pollusy, Pollus, Polus a od 26.10.1928 ako POLUVSIE.
Poluvsie bolo v počiatkoch poddanskou obcou Prievidze
Od roku 1430 sa obec spomína medzi majetkami bojnického domínia ,ktorého centrom bol bojnický hrad a v 16. storočí patrila panstvu mesta Bojnice. Z čias panovania Stanislava III. Thurza na bojnickom panstve pochádza i cenný „ Urbár zamku Bojnickeho“, datovaný 21. septembra roku 1614. Zaujímavosťou je, že nebol spísaný v latinčine alebo nemčine, ako bolo zvykom pri urbároch zo XVII. storočia. Jeho rečou je dobová slovenčina, a začína sa:
„Urbar zamku bojnickeho skrz osviceneho a velikomožneho pana Turzo Stanislava z Betleemfalvy, ustavičneho zeme Spískej a tehož vidieku a stolice hlavniho a nejvyžšiho išpana tež zamkův Šintavý, Frištaku, Temetinu, Bájmoc a Rihna, svobodného hrabětě, jeho pak jasnosti cisarskej a kralovskej radce a komornika, po smrti svého mileho brata Thurzo Krištofa znovu zepsaný, obnovený a v dobrý poradek uvedený, mesice žari roku pak Paně 1614…“

Z urbára sa dozvedáme, že v tomto čase pod bojnické panstvo patrili dediny a mestečká Bojnice, Prievidza, Nitrianske Pravno, Tužina, Koš, Malinová, Poruba, Brezany, Nedožery, Hradec, Chrenovec , Handlová, Morovno , Ráztočno, Veľká Čausa, Malá Čausa, Brusno, Poluvsie, Necpaly, Jalovec, Dubnica a Chvojnica. Podľa záverečnej datovanej formulky bol urbár spísaný na Bojnickom hrade a poskytuje cenné poznatky o hospodárstve a zemepanských poplatkoch na panstve.História Bojníc
Cirkevne pôvodne obec prislúchala k farnosti Bojnice, ale po vzniku farnosti v Brezanoch kde v roku 1409 postavili rímsko-katolícky gotický kostol sv. Heleny a Krista Kráľa patrí k nej až dodnes ako filiálka farnosti Nedožery-Brezany
Poluvsie malo v minulosti svoju kaplnku (1888) s oltárom na mieste ktorej bol vybudovaný nový kostol –„ Kostol Panny Márie (1934) .

V dejinách zlý dopad na život obyvateľstva nielen v našej obci mala od 2. pol. 16. storočia nepriaznivá situácia monarchie, ktorá sa začala vplyvom tureckých nájazdov. Turci podnikajú lúpežné výpravy až do Nitrianskej stolice a na hornú Nitru, kde vyplienili Prievidzu, Bojnice ,Brezany, Nitrianske Pravno a ďalšie okolité dediny (1599). Následne nastali vojenské povstania proti uhorskej šľachte(1619) a boli poskytnuté územia bojnického panstva povstaleckým vojskám.
V povstaní proti Habsburgovcom na hornú Nitru prichádzajú cisárske vojská. V roku 1678 plienia zas kuruci, Rákociho vojská v r.1705 v oblasti popravujú cisárskych vojakov . 1709-1711 prichádzajúce vojská prinášali so sebou epidémiu moru. V roku 1848 prechádzali v niekoľkých prúdoch skupiny košútovských vojsk a cisárske vojenské oddiely. V roku 1849 odišlo cisárske vojsko a vystriedali ich príslušníci maďarskej armády ale po krátkom čase sa na hornú Nitru vrátili cisárske kráľovské vojenské oddiely.
Po utíchnutí bojov v rokoch 1869 -1874 bola citeľná nastupujúca maďarizácia. Narastajú snahy na pomaďarčenie v školstve a v ostatných sférach života. Tie zanikli až vznikom Československa v roku 1918.
Niekoľko ďalších nájdených písomných archívnych ,štatistických údajov:
V roku 1675 bolo v osade 13 domácností s 54 obyvateľmi. V roku 1715 bolo v osade 12 domácností. V roku 1753 mala osada dedinského mlynára aj kováča V roku 1787 bolo v obci 20 domov so 139 obyvateľmi. V roku 1828 je údaj o 27 domoch so 189 obyvateľmi V roku1910 žilo v dedine Polusz 324 obyvateľov a bola pričlenená k Nitrianskej župe.
Z tohto obdobia je i údaj o platcoch dane (Adózók neve)
Georgius Herkli; Mathias Richter; Joannes Kostsav; Michael Skulyák; Joannes Richtér; Jacobus Richter; Mathias Pracsko; Georgius Havjár; Joannes Havjár; Georgius Benedic; Joannes Harkli

Pred I. svetovou vojnou i po nej v časoch hospodárskej celosvetovej krízy niekoľko našich obyvateľov odišlo do Ameriky za prácou kde väčšina ostala.
Na zadnej ulici našej obce stojí vysoký drevený kríž , ktorý dali postaviť vdovy po padlých vojakoch , ktorí v I sv. vojne zahynuli v bojoch na neznámych miestach .
Ľudským nešťastiam sa obec nevyhla ani počas II. svetovej vojny. Bolo tragédiou ,že práve na sklonku vojny došlo v marci roku 1945 k bombardovaniu hornej časti obce. .Medzi obeťami, ktoré zahynuli ,alebo utrpeli ťažké zranenia, neboli vojaci, ale civilní obyvatelia (muži, ženy i deti ). Deň oslobodenia obce sa datuje na 4.apríl 1945
Spoločný pomník padlých, ktorý dali postaviť zo zbierky miestny občania tesne po II. sv. vojne sa nachádza na miestnom cintoríne .Pamätník obetí vojny stojí na obecnom parku v blízkosti miesta leteckého bombardovania.
Hneď po vojne bola obec elektrifikovaná . Postupne bol dobudovaný vodovod, budovy ako kultúrny dom, obecný úrad, miestny rozhlas ,verejné osvetlenie, dom smútku, potraviny , materská škola, futbalové ihrisko Vybudované a vyasfaltované boli všetky cesty ulíc obce . Obec je i plynofikovaná.
Dlhé roky boli však domy obce v svojej nížinnej časti zaplavované vodami rieky Nitry hlavne v jarných mesiacoch keď sa topil na horách sneh .V roku 1978 bola dokončená rozsiahla regulácia s odklonom pôvodného koryta s vybudovaním nových mostov.

V máji roku 1984 po prietrží mračien nad oblasťou severnej časti hornej Nitry došlo k zaplaveniu obce od potoka Lubená, ktorý do svojho malého koryta nedokázal pojať veľké množstvo zrážkovej vody a niekoľko domov bolo zaplavených.

Svoju dlhoročnú tradíciu má Hasičský zbor (1925)

V novodobých dejinách obce a jej kultúry má významné miesto založenie a pôsobenie folklórneho súboru LUBENÁ (1984) (dočítate sa v samostatných kapitolách)